O čuraní, národe a vypchatom folklóre

Autor: Miro Pastorek | 28.9.2014 o 18:52 | Karma článku: 7,40 | Prečítané:  1293x

Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Lenže, cudzie-necudzie, máme svoje?

V diskusii pod mojím posledným príspevkom sa často skloňovalo príslovie “Cudzie nechceme, svoje si nedáme”. Je to vydarené heslo. Úderné.

Traduje sa, že autorom citátu je Jozef Tiso. Vraj tak v roku 1939 odmietol Hitlerovu ponuku zabrať kus Poľska. Chvályhodné, aj keď autor a príležitosť nie. A odvtedy sa to príslovie nevie vymaniť zo zlej spoločnosti. Mečiar ním ospravedlňoval rozkradnutie komunistami nakradnutého majetku svojou suitou. SNS neblahej pamäti pod týmto heslom kandidovala v 90. rokoch do parlamentu.

Z “Cudzie nechceme, svoje si nedáme" sa stal dôležitý pilier holubičej mytológie – tej o tom, ako nám všetci krivdili, ale my, skromní, pohostinní, húževnatí, sme sa nedali, ale všetci nám krivdili… čo už. 

Kultúrne dedičstvo a taxidermia folklóru

Otvára však zaujímavú otázku: čo je to naše slovenské svoje? A čo je cudzie

K tomu je treba povedať toto:

pre viac info k fotke kliknitepre viac info k fotke kliknite

Hnevá ma, že sa na dôležitosť kultúrneho dedičstva tak často kašle. Slovenské národné sa tak redukuje na obraz šuhaja v kroji, krepčiaceho na hudobnú konzervu komunistickej produkcie, vypchatý folklór.

Svoje, slovenské, to nie je len koliba a kroj. Alebo bryndza a iné rumunské výmysly. Stačí sa prejsť po Štiavnici či inom nemeckom baníckom meste. Vypočuť si maďarské ľudovky. Ako by tie “ich” a tie “naše” jedna mater mala.

Slovenské národné očúravanie

Štve ma, že sa tvárime, akoby tu bola Veľká Morava, potom tisíc rokov nič a potom Štúr (pre niekoho Tiso). Sami si kradneme dejiny a identitu. Len treba porozmýšľať nad tým, čo je to naše “svoje” a čo “cudzie”. Teda pamätať, že kultúra je viac ako národ.

Očúravať "naše" územie dvojkrížmi a sochami Cyrila a Metoda (viď Komárno a známe súsošie na národnom kruhovom objazde) je jednak znásilnením ich odkazu, jednak je to blbosť.

Radšej by sme sa mali učiť z kultúry, ktorá tu je a ktorá je hlboká, stará a mnohonárodná. Nedajme si vziať to svoje. A netvrďme, že je to cudzie. Sami sa okrádame.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?